Pápež sa pripojil k pokrikom, ktoré obviňujú voľný trh.

napísal George F. Smith

Vo štvrtok, 16. mája pápež František predniesol krátku reč zameranú na ekonomiku a financie, pri ktorej obviňoval "kult peňazí" z utrpenia miliónov chudobných, nemajetných ľudí. Oslovil taktiež nových mimo vatikánskych ambasádorov svätej stolice aby volali po ,,finančnej reforme uskutočnenej podľa etických princípov."

Takto pápež opísal problém.

,,Zakiaľ príjmy menšiny sa zvyšujú exponenciálne, príjmy ostatných sa rúcajú. Táto nerovnosť vyplýva z ideológií, ktoré presadzujú nezasahovanie, absolútnu autonómiu trhov a finančné špekulácie, čím popierajú právo štátov na kontrolu, štátov ktoré sú sami o sebe poverené poskytovaním spoločného "vyššieho" dobra."

Z toho sa dá vyrozumieť, že svet je vydaný na milosť neriadenému kapitalizmu a štáty by mali prevziať väčšiu kontrolu nad ich ekonomikami v záujme vyššieho spolčoného dobra.
/*pozn. respublica - na vyššie dobro sa v histórii zväčša odvolávalo už veľa kriminálnikov a masových vrahov- Hitler, Marxisti, Mussolini atď.. atď.. všetci "budovali" utópie a krásne krajiny kde nieto "zla" ani nespravodlivosti. /

Nieje to nič nové, že nejaký svetový líder obviňuje voľný trh zo svetovej ekonomickej krízy. Kedy ste ale naposledy počuli aby niekto z nich očierňoval vládne rozpočtové deficity a centrálne banky? Avšak tento intelektuálny defekt nepostihuje len lídrov. Pri prehliadaní komentárov vzťahujúcich sa na pápežovu reč som práve našiel jeden, ktorý si uvedomil chybu v jeho tvrdení, že "absolútna nezávislosť trhov" je diablom, čo vedie ľudí do mizérie.

Kult fiat meny a centrálnych bánk

Samozrejme, že na svete sa zvyšuje nepomer medzi bohatými a chudobnými a tiež je to niečo ako "kult peňazí", ktorý vládne ekonomikám. Ak kult chápeme ako hnutie, ktoré je v rozpore so svetonázorom väčšiny spoločnosti a členstvo v ňom je prísne strážené, tak dnešné centrálne bankovníctvo a systémy Fiat meny môžu byť videné tiež ako kult. Avšak, ako najdôležitejšie inštitúcie v súčasnom systéme, centrálne banky v tomto zmysle niesu veľmi podobné kultu.
Ale ako svetské oltáre vystavané proti trhu s tajnými stretnutiami a aurou tajomstva či záhadnosti ktorá zakrýva ich výroky, nesú blízku podobnosť s kultmi.

Toto nás vedie k zásadnému bodu, tak zrejmému až je bolestivé spomenúť to: Centrálne banky niesú inštitúciami voľného trhu. Dokonca niesú ani kardiostimulátorom, ktorý chráni trh pred otrasmi. Práve naopak, pretože operácie centrálnych bánk sú v podstate falšovacím procesom, ktorý úplne zámerne skresľuje ceny, sú priamymi tvorcami otrasov na trhu. V dnešnom svete sú vládou presadzované kartely s monopolom na produkciu peňazí, konkrétne papierových peňazí ale aj ich digitálneho ekvivalentu. Ponechané na trhu, peniaze sa stávajú uchovávateľom hodnôt; zasielané k monopolnému výrobcovi, peniaze podstupujú spätnú premenu a stávajú sa spôsobom ako kradnúť hodnoty.

Banky spočiatku vydávali bankovky ako spôsob potvrdenia vlastníctva určitej hmotnosti drahých kovov, zväčša zlata a striebra. Avšak banky nikdy nemali rady drahé kovy z dôvodu, že ich zásoba sa nedala ľubovoľne navyšovať. Kovy prakticky vytvorili limit na pôžičky, čo znamenalo že spätný zisk bol obmedzený.
Kovy tiež zabezpečovali hodnotu mzdy pracovníkov. V skutočnosti sa reálne mzdy počas kovového štandardu zvyšovali vďaka zvyšujúcej sa produktivite a efektivite výroby. Od časov FED-u bola požiadavka umorenia odstránená ale FED stále vydával zmenky, ktoré nazýval peniazmi. Bankovky sa sami o sebe stali peniazmi, vďaka systému FIAT. 
Ekonóm Guido Hulsman vysvetľuje:
Pozastavenie platieb, ktoré zmenilo bankovky na papierové peniaze prináša rôzne spätné premeny tzv. spätné Transsubstanciácie, tento výraz používame zámerne odkazujúc na fenomén, ktorý nesie spoločné znaky s hlavným liturgickým momentom /premeny tela ježiša na chlieb, krvi na víno/ katolíckych más.
Musíme preto hovoriť o spätných Transsubstanciáciách, pretože o tejto premene, ktorá vychádza z ľudských rúk v ekonomickej oblasti sa nedá povedať žeby posvätcovala veci alebo ich nejak zlepšovala. Tam kde sú centrálne banky, tam neexistuje žiadny voľný trh a centrálne banky sú v strede každej ekonomiky na svete.
Politická cesta nieje cesta trhová.
Každý chápe, že centrálne bankovníctvo môže fungovať a funguje len s donucovacou silou vlád, ktoré stoja za ním, avšak zároveň mnoho ľudí tvrdí, že tu máme voľný trh. Snáď to lepšie objasníme na príklade katechizmu.

Q: Čo je to voľný trh?
A: Murray Rothbard, zástanca voľného trhu, nám vraví, že "voľný trh" je spoločný pojem pre rad dobrovoľných výmen, ktoré sa odohrávajú v spoločnosti.
 Obchod alebo výmena prebieha práve preto, že obe strany z nej benefitujú, ak by ale nemali očakávať, že z tejto výmeny získajú, potom nebudú s výmenou súhlasiť. Starí a noví merkantilisti tvrdia, že takýto obchod tiež zahŕňa vykorisťovanie, pretože v ňom stále niekto bude víťaz a niekto porazený.
 Na prvý pohľad môžeme vidieť klam a podvod v tomto populárnom tvrdení: Ochota a dychtivosť obchodu znamená, že je prínosom pre obe strany. V modernom teoretickom žargóne, obchod je situácia výhra - výhra. Obidve strany tažia z výmeny či obchodu, pretože každá strana si cení 2 produkty alebo služby rodzielne a tieto rozdiely sú základom pre výmenu. Avšak nie všetky výmeny sú nutne voľné. Veľa z nich je nútených. Ak sa Vám zlodej vyhráža frázou - ,,peniaze alebo život", vaša platba zlodejovi je nútená, nie dobrovoľná a zlodej dosiahne zisk na úkor vašej straty. Je to krádež, nie voľný trh, ktorá je obsiahnutá v merkantilistickom modely: ,,Zlodej získava výhody vďaka vynucovaniu."

Vláda v každej spoločnosti nieje nič iné než zákonný systém vynucovania. Zdaňovanie je vynútená výmena, a čím je bremeno zdaňovania na produkciu ťažšie, tým je pravdepodobnejšie, že hospodársky rast bude stagnovať a klesať. Ďalšie formy vládneho donucovania /napr. regulácia cien alebo obmedzenia, ktore bránia konukrencii k vstupu na trh/ brzdia a ochromujú obchody na trhu, zatiaľ čo iné / zákazy klamlivých praktík, presadzovanie kontraktov/ môžu uľahčiť dobrovoľné výmeny.

Q: Čo je to centrálna banka?
A: V USA, federálne rezervy, ako Rothbard poznamenáva, sú vládou stvorený a posvätený kartel, ktorý umožňuje nafúknuť národné banky koordinovaným spôsobom. Tento systém bol spoločnosťou prijatý pod rúškom zabezpečenia bezpečnejšieho, viac flexibilného a stabilnejšieho monetárneho finančného systému pre národy. Aspoň takto sa o tom píše na webstránkach FED-u. Čo ale môžeme povedať o spravovaní systému FED-om, ak je dokázateľné, že dolár prišiel o 96 percent kúpnej sily len za posledné storočie?

Na vytvorenie centrálnej banky je nevyhnutné použiť vynútenie a hrubý podvod. Jedná sa o udelenie privilégií vládou pre špeciálne záujmy veľkých komerčných bánk, ktoré hľadajú ochranu pred trhovými silami.

Q: Čo sú to trhové sily?

1. Hospodárska súťaž. Vďaka možnosti tlačiť peniaze, pre vládou privilegovaný monopol, sa centrálna banka stáva monopolným falšovateľom. Tlačenie peňazí je regresívna daň, čo znamná, že najviac postihuje najchudobnejších. Ľudia ale sú vládnymi rozhodnutiami zbavení možnosti používať niečo iné, čo bude mať funkciu peňazí, pretože ako sa to stalo v prípade bitcoinu, e-gold a liberty dollar, vládne útoky zabránia rozširovaniu.

2. Ochrana pred stratami. Voľný trh predpokladá možnosť ziskov a strát. Trh v ktorom vláda chráni podniky či korporácie pred stratami nieje voľným trhom.
 Komerčné banky pracujú na základe frakčného rezervného systému, čo znamná, že za normálnych okolností požičiavajú viac peňazí než aktuálne majú.
 Je na prvý pohľad jasné, že sú to neisté a šedé operácie. Pri absencii inštutucionálnej ochrany, je pravdepodobné, že pokiaľ sa banka začne správať príliž extravagantne vzhľadom na svoje pôžičky, dôjde k zlyhaniu. Zlyhanie jednej banky môže viesť k panike, ktorá zavrie dvere iných bánk. Banky by mohli 
 opustiť frakčný rezervný systém ale neopustia ho z dôvodu, že je veľmi výnosný, rovnakým spôsobom ako je falšovanie výnosné pre falšovateľa.

Centrálna banka prevezme kontrolu nad zásobami všetkých bánk vo svojom systéme tak aby sa jedna banka nemohla nafúknuť na úkor ostatných až príliž. Vláda zasa ručí za ochranu vkladov aby uspokojila obavy vkladateľov. /V USA, banky poistené FDIC, musia umiestniť značky v mieste ich podnikania
na ktorých je oznámené, že vkladatelia sú zabezpečení plnou dôverou a kreditom vlády USA/. Positenie vkladov a centrálna banka zasa uspokojujú mysľe bankárov, ktorí sú týmto zabezpečení pred "nevyspytateľným" trhom.

3. Fungoval tento systém?

Do roku 2008 sa zdalo väčšine pozorovateľov, že tento systém funguje efektívne pre všetkých účastníkov trhu. FDIC úspešne odrádzal vkladateľov od preverovania svojich bánk a ich aktivít, zatiaľ čo vláda redefinovala dolár na kus papiera a umožnila tak FED-u vytvárať peniaze. Výsledkom bol boom vo finančných trhoch a v bývaní čo priviedlo mnohých výskumníkov k myšlienke, že takýto systém je udržateľný.

4. Čo sa stalo v roku 2008?

Bankový systém, ktorý sa nemusel zodpovedať trhovej disciplíne a s príkazom od vlády aby vydával hypotéky každému žiadateľovi s pulzom, zažil zrútenie.

Vláda a FED potom niečo urobili.
Podľa agentúry Bloomberg 31. marca 2009 vláda spojených štátov a FEDerálne rezervy minuli, požičali alebo zapožičali 12,8 biliónov dolárov, teda sumu, ktorá prišla do HDP v predchádzajúcom roku, za účelom zastavenia najdlhšej recesie od tridsiatych rokov 20. str.

Fungovala táto masívna intervencia? Washington post píše 31. mája 2013:
,, Americké domácnosti znovunadobudli menej ako polovicu bohatstva, ktoré stratili počas recesie, čo ich podľa novej analýzy FED-u zanechalo neschopné a bez kúpnej sily aby mohli napumpovať robustné ekonomické oživenie.

Z vrhcolu boomu na úplné dno priepasti, domácnosti sa mohli prizerať zmiznutiu celkovo 16 biliónového majetku uprostred potopenia cien akcií a troskám, ktoré ostali z trhu z nehnuteľnosťami. Od vtedy Američania boli schopní v priemere znovunadobudnúť len 45 percent z toho čo stratili po očistení o inlfáciu a populačný nárast, podľa správy FED-u St Louis vydanej včera.

Okrem toho správa ukázala, že väčšina ziskov plynula z akciového trhu, na ktorom primárne benefitujú bohaté klany. To znamná, že oživenie pre iné domácnosti bolo ešte menšie.

Nazvime to bratríčkovaním, nazvime to korporativizmom, nazvime to intevencionizmom, nazvime to merkantilizmom, nazvime to systém prehnitým až do špiku kostí.

Ale nenazývajme to voľným trhom a kapitalizmom. To je to posledné čo by títo chlapíci chceli.

zdroj: http://www.24hgold.com/english/news-gold-silver-the-pope-joins-the-chorus-in-blaming-free-markets.aspx?article=4396402550G10020&redirect=false&contributor=George+F.+Smith&mk=1